HANA FABRY: Bratislava fotogenická

 Dnes začnem trochu netradične - o sebe. Verím, že z kontextu pochopíte prečo. Narodila som sa v Bratislave , v Starom meste na Laurinskej 19. Pod oknami nám voňala čerstvá káva , z predajne z ktorej sa neskôr stali legendárni Anjeli, ku ktorým som chodila 15 rokov. Ako decko som trávila čas na hojdačkách na Uršulínskej na dvore Kláštornej vinárne a hoci som kus života strávila v Karldorfe , Staré mesto mám prilepené na srdci a pod kožou. Gymnázium som navštevovala na Vazovovej, výšku na Gondovej a Štúrovej. Opapa Fritz Schindler mal svoj malý obchod s údržbou starožitností na Ventúrskej, kam som takmer denne chodila vzrušene vdychovať farby. Doma sa hovorilo slovensko-nemecko-maďarsky, obedovalo sa pod krištáľovým lustrom za oválnym stolom a na striebre , na stene viseli obrazy starých majstrov a naše šaty v starožitných skriniach z obdobia secesie a empíru. Omama chodievala na kávičku do Carltonu a v našom byte žil v podnájme spevák a milovník žien František Krištof Veselý, na prízemí klavírny virtuóz Karol Elbert, vedľa prešporský kožušník Komárek, oproti na chodbe sólistka baletu SND pani Bartonková, s dcérou ktorej sme si požičiavali bábiky. Aj prácu som mala vždy v meste - na Panskej, na dnešnej Pribinovej, v súčasnosti striedavo na Dostojevského rade a na Mikulášskej. Keď som ráno išla z domu mávali mi takmer z každého podniku barmani, ktorí so šlauchom umývali terasy a keď sa aj dnes idem stretnúť s priateľmi rozhodne si dáme rande na Sedlárskej, Klobúčnickej, alebo na Panskej. Do fitka chodím na Laurinskú a celý život do divadla na Hviezdku. Moja mama Gertrúda býva na Vajanského a ešte aj frajera som mala z Kúpeľnej.

Výstava Bratislava fotogenická, samozrejme, nie je o mne. Ale je o tomto všetkom a mnohom inom – o tých, čo toto mesto milujú a vedia ho pochopiť, aj o tých, ktorí k nemu vzťah nemajú a ničia bez rozmyslu zvyšky prešporskej histórie. Prešporok, Pressburg, Pozsony, Bratislava, BTS (len nie Blava, lebo z tohto termínu mi kypí žlč) bolo témou  večera 2. júna 2016. Moje úvodné vyznanie k nej má byť dôkazom faktu, že som sa do tejto expozície púšťala s úprimnou láskou a nadšením. Lebo stretnúť v Bratislave originál Bratislavčana ( o Prešpurákovi nehovoriac) je dôvod na frťaňa. A ak je dnešná autorka výstavy Hana Fábry bojovníčka za menšiny, tak ja som rozhodne za tú bratislavskú, lebo vskutku sme sa v našom meste v súčasnosti menšinou aj stali.

Hana Fábry sa narodila v Bratislave v roku 1963, od roku 1992  funguje  jako politická a občianska aktivistka, publicistka, novinárka, politická glosátorka, korektorka, bratislavská sprievodkyňa , fotografka a ostatné obdobie aj ako rekreačná bežkyňa. V súčasnosti je externou komentátorkou denníka Pravda a ideovou líderkou, autorkou a editorkou občianskej prílohy OSA denníka Pravda (2010). Je to  zarputilá kritička nerovného postavenia menšín na Slovensku.  Zakladateľka, štatutárka a hovorkyňa Prvého lesbického združenia Museion, neskôr Ženskej siete HEPY (1994). Hrdá členka Iniciatívy Bratislava otvorene (2013). Ešte donedávna koordinátorka a jedna z hovorkýň kampane proti klerikalizácii Slovenska Povedz to nahlas, projektová manažérka a šéfredaktorka spoločensko-politického mesačníka Atribút (2000 - 2002), projektová manažérka, koordinátorka a facilitátorka projektu Queer Leaders Forum (2008), ktoré na Slovensku organizuje (o.i.) Dúhový PRIDEredaktorka občianskeho internetového denníka Changenet.sk (2003 - 2007), členka Národnej skupiny európskej kampane Za rozmanitosť, proti diskriminácii a členka poroty Novinárskej súťaže zmienenej kampane, mediálna koordinátorka združenia Občan a demokracia (2007 - 2008), glosátorka Webnovín agentúry SITA (2008), scenáristka častí s neheterosexuálnou tematikou Talkshow Soni Mullerovej (2006), pracovníčka produkcie zahraničného spravodajstva Slovenskej televízie (2008 -  2010) a jej spravodajského archívu (1999).

Zjavne popri týchto mnohých aktivitách neostáva veľa času na relax, Hana ho však praktikuje za asistencie svojhokocúra , ktorý disponuje celým arzenálom mien - Kece, Frido, Kocko, Tymoooj, Mimi a podobne, od roku 2011 objavila rýchlu športovú chôdzu, nordic walking a beh , ktorý aplikuje do svojho života vždy , keď sa dá. Dennodenne stíha postovať celú sériu statusov na facebook , „živí“ sa neustálymi spoločenkými zmenami a jablkami. Nedávno absolvovala sťahovku z Dlhých dielov do Ružinova a takmer každý deň stretne nejaký strom, do ktorého sa bezhlavo zaľúbi.
Je pomerne ťažké ju zachytiť , zastaviť, ale po kompromisnom a pragmatickom zladení termínov sa s ňou dá dohodnúť. 

Nič nie je náhoda a táto výstava vznikla možno tak trochu aj z môjho vzdoru. Pred nedávnom sme prezentovali expozíciu fotografky zahraničnej autorky, ktorá vystavovala reflexie európskych metropol vrátane našej a v tom som si uvedomila, prečo nevystaviť aj domácu autorku, ktorá fotí takmer výlučne Bratislavu a neporovnateľne kvalitnejšie. To som ju už registrovala zo sociálnej siete, nakoľko spontánne a ľudsky  reagovala na jeden z mojich pobúrených textov pojednávajúcich o pamiatkach, arogancii developerov v súvislosti s kauzou Laurinská 19, kde som sa narodila a žila. Spojil nás teda názor a ja som dôslednejšie začala sledovať jej fototvorbu aj vzhľadom na môj evidentne vyprofilovaný lokálpatriotizmus. A tak sme sa dnes ocitli tu – dve diametrálne odlišné ženy – s rovnaným feelingom pre rodné mesto, jeho históriu i súčasnosť, dve rozdielne baby s podobnou rebéliou a pobúrením nad nespravodlivosťou sveta.

Bratislava fotogenická je názov výstavy Hany Fábry, ktorú sme otvorili v Divadle Malá scéna STU. Expozícia  prezentuje  výber fotografií Starej aj súčasnej Bratislavy z rôznych, často netradičných ,  uhlov pohľadov, priehľadov a „priekukov“ (ako si ich autorka sama nazvala). Fotografia Hany Fábry je nielen mapovaním toho, čo sa z hľadiska architektúry a histórie zachovalo,  nie je len záznamom nových „moderných“ počinov v našom meste , dokumentáciou faktov a poctivým vytrvalým zbieraním materiálu. Je to aj výsostne kritický , názorový pohľad na celospoločenské dianie v našom meste a krajine. Jej fotografie sú na jednej strane nostalgickým pripomenutím si Prešporku s jeho dávnou gráciou dokumentovanou až s intímnym tichým odkazom z hĺbky autorkinej duše, ale sú to aj nemé, revoltou a nespravodlivosťou sveta pobúrené hlasy , ktoré rezonujú nekompromisne ako mementá skazeného ľudstva, či už v meste, alebo na planéte. Fotografie Hany Fábry sú ako „šepoty a výkriky“ o Bratislave , o nás, ktorí sa v nej narodili a nedáme na ňu dopustiť, o tých, ktorí v nej žijú, ale nemajú k nej úctivý vzťah, o tom, ako stačí moc na zrútenie pamiatok aj ilúzií.

Súčasťou fotografií o Bratislave s esenciou výrazného lokálpatriotizmu, ku ktorému sa bez „hemungov“ priznávame, je aj séria unikátnych fotografií, ktoré dokumentujú mimoriadne kontroverzný  „pád“ PKO.

Expozícia takmer 50tich fotografií, ku ktorej sa autorka prepracovala dôslednou selekciou tisícok záberov jez obdobia rokov 2012 – 2016 , obsahuje kombináciu čiernobielej a farebnej fotografie. Kolekcia zahŕňa globálne tzv. panoramatické snímky na Bratislavu, ktoré stoja v kontre s detailmi v intímnejšom znení. Kuriozitou sú netradičné pohľady aj miesta, z ktorých Hana Fábry fotí – strechy, zakázané podkrovia, cudzie priestory a byty , kde sa slušne votrie – všade tam, kde bežná noha nevkročí v snahe zachytiť atraktívny okamih. Výrazná je v jej fotografiáchkonfrontácia starého s novým, histórie so súčasnosťou v zmysle kritiky, irónie, prekvapenia občas aj čierneho humoru, alebo jednoducho prirodzene dokumentuje fyzický stav nového v starom, ktorý logicky (resp. často nelogicky) kopíruje  aj stav v spoločnosti. Koncentruje sa  na Bratislavu, najumeleckejšie pôsobia globálne pohľady na mesto cez detailný priezor (cez rozbité sklo, či rímsu, modernú ,alebo ešte socialistickú, architektúru).  Silným výpovedným nábojom disponujú príbehové zábery, v skratke ktorých obsiahne život i osud. Hľadá prirodzený balans medzi realitou ošklivosti a jej estetickým vyjadrením. Fotografie Hany Fábry môžu fungovať na jednej strane ako nostalgické pohľadnice z Prešporku, na strane druhej chcú byť mementom súčasného (často necitlivého) zásahu a diania v našom meste v snahe provokovať k aktivite občanov aj kompetentných a zodpovedných. Vo svojej tvorbe sa ocitá na imaginárnej hojdačke medzi srdcom a rozumom. Ale oba tieto fenomény vkladá do „dlaní“ svojho mesta. Úprimne aj rozhorčene, láskavo aj kriticky.

Hana Fábry je Prešpuráčka, rovnako ako ja. Kuriózne na tom je, že sme sa nestretli na jednej z uličiek starého mesta, ani v kultovej kaviarni, či pred volebnou miestnosťou. „Stretli“ sme sa na virtuálnej vlne sociálnej siete, čo je tiež svojim spôsobom paradox a nelichotivý odkaz doby, že tých pár prešporských matuzalemov sa nekontaktuje v blízkosti, ale na diaľku. Neverila by som pôvodne, že za tento moment budem ďakovať práve facebooku.

Vernisáž výstavy mala skvelú atmosféru. Trochu nostalgickú , smutnú , aj zábavnú. Boli slzy, aj smiech a hlavne veľa ľudí. Hralo a spievalo nám Prešporské divadlo (Judita Hansman, Elena Kolek Spaskov, Ivan Blahút),  o Bratislave nám čítala Silvia Ruppeldtová, odzneli video prezentácie vrátane tej o páde PKO,  s autorkou Hanou Fábry sme sa rozprávali a k zahryznutiu boli aj tematicky zaradené bratislavské rožky. Výstava potrvá do konca júna 2016, je predajná a autorka výťažok z výberu fotografií venuje na charitatívne účely.

Bratislava fotogenická uzatvára výstavnú sezónu 2015/2016 v Divadle Malá scéna STU. Po prázdninách vás prekvapíme s grafickým dielom slovenskej výtvarníčky Petry Štefánkovej, ktorú (ako to už na slovenský spôsob býva) poznajú viac v zahraničí, ako doma. Ale dovtedy si príďte pozrieť Bratislavu – krásnu, aj poškodenú, starú aj novú, ale rozhodne našu. 

Autor foto : Rene Miko a Andrej Trebaticky

Zdroj: www.mojakultura.sk

fd58dd678b2839137da693c90778c6bfdf7a7236 f66d09106f5cdfbc0795f7bed033054256d5a817 f2be5bbec6794e6e37b08cac017ad500cb908c0c dab33d355909ee94bf1fba82d88417d91dc57f9b ce0050e6633369a3d70d122d3c8e54a11e4e06e0 c42e00ae3823ee387bf58b62f05e46a4c94bbdb9 c8b23b0ef0cd7a8c7e8d4d586e6a0b402ed4c131 ab5cca3baf7fd791981a6db6e6135b319690d4c4 a6dbe30d28c9efebc725a7bc4b7c03d7ed8390bb 182211fc153782cbe4a62a2954d911651171dcb7 70318be777f27671092d24400e7c3177171bfcfc 573c8a35df573642035e7b3e8e54d4ece87c6222 489dff00d736c0d58f31de8cd45d3a2bc628de3a 346c8bdc459f52e5111dfb94684ed5b5624c52cc 173cfffb13306643207713e32023b5ee852951da 91b4bdc1ee0b8f76120b852db5664584963c7990 79f899aa5adfa3e5d326950301057f94daeaed30 66ec0c365b2c99b525336578e62222ed2d0828f8 61d87fe12fae6d8ca9c4dd73c50bb56506fcdea3 35c451c5ac83d23c94e253ace9b152ad030fab1b 25ddc0e870227c93c1319f53e9bb69e354d874cb 13febeae5c9491f46735bf90b6d6c2336d5d026e 9d295ef3a30f67cf4f98316343e233ce87d82846 8dd74251df5fca0453899a76d4a1d1f34fa82e12 7ee729fb64e492147b7748a1bfba02b6f38dc52e 6f5a5059907763a2047f0374524a2d12142218f2 3e481a470f98b3687d430da6c591e381709a7c9b 3da9e897f9e3e58a3e498e9e7687530a37d17093 3abfb0c624d09ad3234cfba61176dc132c40d4b7 02a2e3f1971232e00be03bd1d18a7f2b99700d8b 1d68f5e535618afc4455fd3c979b844bca1718ee
17. 6. 2016 | Späť Zdieľať

<júl 2019>
poutstštpisone
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31

Fotoreportáže

Zobraziť viac