PETRA ŠTEFÁNKOVÁ: Vizuálny mikrofón

 
Autor: Barbara Brathová
S Petrou sme sa stretli po prvýkrát v roku 2009, keď ma SND požiadalo, aby som jej otvorila výstavu Pink Freud Anyone. Petra sa práve vrátila z pobytu v Londýne a priznávam, nepoznala som jej tvorbu. Otvoriť expozíciu na poslednú chvíľu niekomu koho nepoznáte je vždy do istej miery riziko, je to však zároveň (ako sa dnes zvykne hovoriť) výzva. Lákalo ma na tej skutočnosti hneď niekoľko vecí – na jednej strane samotný fakt, že spoznám niečo nové, samozrejme zvedavosť, prečo sa niekto tak talentovaný a úspešný vracia zo zahraničia späť na Slovensko a asi najviac ma dráždil názov výstavy, nakoľko som sa v istom období intenzívne zaujímala o Freudovu psychoanalýzu. Kombinácia týchto motívov s možnosťou prezentovať kurióznu tvorbu v národnom divadle sa (v mojom prípade zvlášť), neodmieta. Prešlo sedem rokov, ako to už býva , stratili sme sa z dohľadu až kým mi na facebooku nevyskočilo pozvanie na Petrinu výstavu od môjho kolegu. A kruh sa začal uzatvárať. Pozvala som teda Petru po čase pre zmenu do divadla ja . Za ten čas, čo sme sa nevideli sa jej tvorba rozvrstvila do niekoľkých rovín a ja som rada, že vám ju môžem predstaviť.

Petra Štefanková FRSA sa narodila v Bratislave 12. augusta 1978, v súčasnosti žije a tvorí v dome na Záhorí. Je  grafická dizajnérka, ilustrátorka a režisérka animovaného filmu. Študovala propagačnú grafiku na bratislavskej Škole úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru, grafický dizajn na Vysokej škole výtvarných umení a filmovú a televíznu grafiku na VŠUP v Prahe. Venuje sa grafickému dizajnu od printu cez web a multimédiá až po televíznu grafiku, v oblasti ilustrácie je jej doménou reklamná, časopisecká a knižná ilustrácia. Vystavovala v Spojených štátoch amerických, vo Veľkej Británii, v Austrálii, vo Švajčiarsku, v Španielsku, Belgicku, Turecku, Argentíne, Kolumbii, na Aljaške, v Taliansku, Hongkongu, Japonsku, Poľsku, Nemecku, v Česku a už aj na Slovensku. Podieľala sa na projektoch pre amerických i európskych klientov, medzi jej objednávateľov patria Columbia Pictures, BBC Worldwide, Alianz, Radio Free Europe, Future Network a ďalší. Autorka získala cenu televízie Channel 4 pre mladého britského výtvarníka do 30 rokov. V apríli 2008 ju pozvala medzi svojich členov Royal Society of Arts v Londýne, ktorej členmi boli v minulosti osobnosti ako napríklad Charles Dickens, Marie Curie, Benjamin Franklin, Neslon Mandela, Roosvelt, či Winston Churchill. Snáď mi ostatní odpustia, že ma úprimne teší, že v tejto intelektuálne vysokej spoločnosti, ktorá združuje vedúce osobnosti v oblasti kultúry, politiky a vedy sa ocitla práve Bratislavčanka.   

V júli 2008 prezentovala svoju prácu v rámci Salónu ilustrátorov ICON5 v hoteli Roosevelt pri Madison Avenue v New Yourku. V novembri 2008 bola prezentérkou slovenskej digitálnej tvorby na európskom festivale digitálnej animácie Les E-Magicienes vo Valenciennes, ktorý zorganizovala francúzska škola animácie SUPINFOCOM a zároveň v tomto mesiaci odštartovala výberovú putovnú medzinárodnú výstavu Common Ground 2008: Digitálne umenie a ekológia, ktorá začala v čínskom Pekingu a pokračovala v galérii v A&I Gallery v Los Angeles v roku 2010. Ďalšie prezentácie sa uskutočnili napríklad počas Pecha Kucha Night v Brightone v Novembri 2009, v DOX: Centre for Contemporary Art v Prahe či opäť v rámci konferencie ICON6 Illustration Salon v Langham Hoteli v Pasadene v júli 2010.

V nedávnej súčasnosti v máji 2016  absolvovala kurz počítačovej 3D grafiky a animácie na prestížnej škole Central Saint Martins v Londýne pod vedením skúseného pedagóga Kevina Rowe. V tomto roku tiež pracovala na ilustráciách pre anglické časopisy Dialogue Review a HR magazine. Témy ilustrácií boli zadané na základe článkov o kreativite v Human Resources odvetví vo verejných službách - zdravotníctvo, polícia, knižnice atd. a o dôvere a transparencii v manažmente korporácii v článku slávneho profesora Dana Arielyho, autora New York Times best sellerov.Medzi jejindividuálnymi klientami tohto roku je napríklad Petra Terova, fotografka detských kníh o prasiatkach Prissy and Pop z amerického vydavateľstva Harper Collins a Nina Kolarová, univerzitná majsterka Francúzska v stolnom tenise a medailistka z Majstrovstiev Európy kadetov.

Z najnovších výstavných úspechov si dovolím spomenúť výstavu Yet Another Face v galérii Lite-Haus v Berlíne z augusta 2016, kde vystavovala  3D grafiky na plátne a papieri, sériu London scene a Yet Another Face.
Autorka mala výstavu aj v rámci Prague Design Week 2016 v Kafkovom dome v Prahe v máji 2016. Za zmienku stojí aj Londýnska predajná prezentácia v spolupráci s House of Illustration (HOI) , ktorá sa konala decembri 2015 pod názvom Illustrators Christmas Fair .

Je držiteľkou niekoľkých ocenení vo Veľkej Británii, Austrálii, Kolumbii, Argentíne, USA, Nemecku a Japonsku.

Drobné, takmer nenápadné žieňa, ktoré viac počúva, píše a tvorí než hovorí skrýva v sebe silu a odhodlanosť osobnosti, ktorá si ide dôsledne za svojim profesijným cieľom. Fungovanie v zahraničí pre klientov z celého sveta a na termíny urobilo z výtvarníčky Petry Štefankovej človeka zodpovedného, dochvíľneho, flexibilného a logicky uvažujúceho. Nie je totiž bežnosťou, že umelec príde na schôdzku načas, že promptne odpovedá na e-maily a že platí to, na čom sa s ním dohodnete. Petra sa hýbe niekde medzi umením a businessom, umením a komerciou.Vzácnosťou je , že aj komerčné výstupy v jej výtvarnom poňatí pôsobia umelecky. V tom je jej doména, jedinečnosť, originalita a úspech.     

Stojí na dvoch protiľahlých brehoch – je výtvarníčka, ale vo svojej praxi fungovala aj ako žurnalistka, bolaredaktorkou v londýnskom časopise BOND, ktorý publikoval jej ilustrácie, dnes píše svoj blog a veľká časť jej klientov sú vydavatelia novín a časopisov.

Výstava Vizuálny mikrofón si požičala názov z knihy Craiga Fraizera The Illustrated Voice. Petra, okrem toho, že výtvarne tvorí píše aj úvahy a state o ilustrácii. Register jej vizuálnej tvorby je rozsiahly, okrem už vyššie spomínaných kategórii sa dnešná výstava koncentruje na dve kolekcie – Minimalistickú ilustráciu a 3D grafiky. Hoci výstupy výtvarníčkiných snažení sú z počítača, mnohé jej diela vyzerajú ako maľovaný obraz. Tam je kombinácia aj presah jej technického zmýšľania a výtvarného kreovania.

 

Vystavované diela sú z obdobia 2015 – 2016. Séria Londýnska scéna (2016) prezentuje symbolicky dominanty mesta Londýn – London Eye, Tower Bridge, Big Ben – mesta, ktoré autorku fascinuje a ktorú ju v rámci profesie, možností a výtvarného rastu  posunulo až na kráľovskú úroveň. Z tlmených farebných tónov prevažne elegantnej hnedej, fialovej, modrej, ktoré akoby vytiahla z aristokratickej „módy“ vznešených historických symbolov osádza priestorové štylizované fragmenty architektonických a figurálnych kompozícií, ktoré pôsobia robustne, majú svoju hĺbku aj informatívnu intenzitu, rovnako ako aj sympatickú hravosť. Na jednej strane sú to témy mesto (jeho dominanty, prostredie a charakter), rieka, ľudia v ňom , ich vzájomné vzťahy – ten pouličný i spoločenský virvar v oblom i hranatom prevedení . Tu nás kdesi v zadnom mozgu pošle až k picassovským motívom z hľadiska zobrazenia, štýlu a formy, na strane druhej Londýnska scéna pôsobí ako komplexná séria imaginárnej ilustrovanej knihy duše autorky plná bizarných rukatých/nohatých postavičiek so zmnoženým motívom očí. Vskutku tieto figúrky majú „oči všade“ rovnako ako aj autorka vo svojom živote. Neuzavreté , plávajúce formy v ploche dodávajú grafikám dynamiku, majú svoju vnútornú vibráciu a vonkajší vizuálny pohyb.

Séria Minimalistická ilustrácia má diametrálne odlišný výraz i prevedenie. Je výsostne plošná , predĺžené subtílne farebné figúry  sú zobrazované prevažne z profilu, ale zároveň otočené „en face“ . V zjednodušenej geometricky rozvrhnutej ploche a kompozícii vzniká tak vtipné napätie. Škála tém sa odvíja od objednávky, sú to spravidla ilustrácie do časopisov a periodík, nesú informáciu, symbolický znak vo svojej vizuálnej aj výpovednej jednoduchosti –tematika je rodinná, športová, z bežného života, riešia sa ekonomické a spoločenské témy. V sérii zobrazovaní mi nedá nespomenúť ani tzv. Caligrafitti style – teda kombináciu kaligrafie a grafity – štýlu, ktorému sa venuje autorka v súčasnosti. Ide o  „obrazovú kaligrafiu“, „písanie“ obrazom, respektíve prenášanie informácie obrazom, kde  čiara jednotlivých prvkov (figúry, architektúry, predmetu) plynule prechádza celým obrazom , ktorý v labyrinte obrazových informácií finálnu sumu fragmentov spája v jednom kompaktnom celku.  Tu nás vracia mimovoľne opäť k ilustrácii, ktorej významu sa umelkyňa venuje aj v teoretickej rovine písaných blogov.

Hoci Petra Štefanková pracuje pre klientov z celého sveta a rôzneho druhu, súčasťou jej tvorby je aj automatická kresba, či voľná tvorba – tradičná kresba pastelom, alebo ceruzkou. Mňa osobne zaujala prirodzene zákazka z divadelného prostredia – v roku 2003 pracovala na kampani k muzikálu Adam Šangala v Divadle Andreja Bagara v Nitre, kde sa jej návrhy zapáčili režisérovi Jozefovi Bednárikovi. Svoju prvú samostatnú výstavu na Slovensku mala v Slovenskom národnom divadle v roku 2009 a som rada, že som mohla byť pritom. Po čase sme sa  opäť vrátili do divadelného prostredia na komornú Malú scénu, hoci výtvarná scéna Petry Štefankovej má veľké rozmery priam svetového charakteru – dopytom, umeleckou úrovňou i významom. Medzi svojich členov ju prijala aj 250 rokov stará britská Kráľovská spoločnosť umení. Myslím že aj v tejto súvislosti si môžem dovoliť tvrdiť, že Petra Štefanková sa stala našou „kráľovnou grafického dizajnu“, ktorá dôstojne a s pokorou zároveň nosí na hlave svoju malú imaginárnu nakreslenú korunku.

Na vernisáži nám dynamiku jej tvorby podčiarkol aj hudobný vstup mimoriadne pozitívne ladeného speváka a hudobníka Petra Juhása, jedného z mladých talentovaných účastníkov ČeskoSlovensko má talent, ktorý si priviedol aj gitaristu Laca Zacha. Chalani odpálili svižných päť skladieb , ktoré koncipovali k téme výstavy. Výstava Vizuálny mikrofón je inštalovaná v Divadle Malá scéna STU a potrvá do 1. novembra 2016. Najbližšie si budú môcť diváci pozrieť nielen výstavu, ale  aj dokument o autorke Profil umelca - Petra Štefanková z redakčnej dielne Kultúra 213 novovzniknutej televízie 213.

fcf7afb335389bf73ad0eea825804f9be5d72b12 f90ce539b02686a113e995a74b0e7f6c99e91085 ee10b201ded28fbcfbd94b2125c78124e6113ff4 e36efbc161346c7bb3c3e08b012bcfc5818deb57 d47fb10051adb28fd96c5b334dc99a9b26fe0cf6 d9c3eab6bb27718d4bbf626f047c0c386bde4c69 c08189132bc2c2b0cba279b197929de82c07543f c115666e39b1af9da545d4966d6f63e8cea9f089 a8b070fa1c19a58e654de919f055cd592eb31eea 20160920_152 20160920_045 6386645fc944e60403ab55d8ee203624d82aba0e 584db0403cbd19b5160ffea4793a3beb27271824 61fcf44318c8338b1d8de6c1d80240a4dce162e6 58beb4dbb534af1d5486eee6a6bd29c4a1667b17 43cd94cbf64704520e17124a8de9f364269d7403 26d22ce30e0776545443b0981588b4e7228119de 9aa74213e652aafd9704ef560aca0d692d45e718 8eb601ba3602bba55b9f942e130583da2b34dcee 8d56bc8a5a7a976dbfc5110a9cce53e7eed3121e 6c38cbeefc72f2c009ac52f78c3585ffe766126f 4b0b355245766330773709bae84259a668799f24
3. 10. 2016 | Späť Zdieľať

Najbližšie predstavenia

Zobraziť viac


<október 2019>
poutstštpisone
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16171819
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31

Fotoreportáže

Zobraziť viac